Krv je stále najvzácnejšou tekutinou, akú poznáme – nedá sa vyrobiť, každý má jedinečnú krvnú skupinu a jej darovaním môžete niekomu zachrániť život. S darovaním krvi sa často spájajú predsudky, ktoré nie sú vždy pravdivé. Rozhodli ste sa stať darcom-hrdinom? Prečítajte si pozorne nasledujúci článok a budete pripravení na všetko!
Ste „nulka“, A, B alebo AB?
Krvná skupina je v prípade darovania krvi dosť dôležitá, pretože darcova krv môže byť vždy poskytnutá iba príjemcovi s kompatibilnou krvou. Samozrejme, potrebné sú všetky krvné skupiny. Rozhoduje aj Rh faktor a to, či ho máte pozitívny, alebo negatívny. Jedným z mýtov totiž je aj to, že ľudia s krvnou skupinou 0 môžu darovať krv komukoľvek. Je to do istej miery pravda, ale platí to len pre osoby s krvou 0 a Rh faktorom negatívnym. Ak máte „nulku“ a pozitívny Rh faktor, môžete krv darovať len osobám s rovnakým Rh faktorom, čiže všetkým pozitívnym. Aké sú teda všeobecné pravidlá pre darovanie krvi? Na Slovensku musí ísť o osobu staršiu, než 18 rokov, ale mladšiu, než 60 (pri veľmi dobrom zdravotnom stave môže lekár udeliť výnimku), musí mať nad 50 kíl a musí sa cítiť a byť zdravá. To je dosť nejasná formulácia, preto sa jej budeme viac venovať v nasledujúcich odsekoch.
Čo znamená byť zdravý
Dobrý zdravotný stav nemusí znamenať len to, že práve netrpíte nejakou vážnou chorobou. Spôsobilosť k darovaniu krvi síce u každého jedinca posudzuje lekár transfúzneho oddelenia na základe anamnézy aj klinických a laboratórnych vyšetrení, ale na základe nášho článku vám možno ušetríme zbytočnú cestu na odberné miesto, prípadne vás uistíme, že sa ju oplatí merať. Častým mýtom o darovaní krvi býva aj to, že alergici, astmatici alebo ľudia s chronickým ochorením ako napríklad ekzém, epilepsia či rôznymi potravinovými intoleranciami vrátane celiakie krv darovať nemôžu. Nie je to pravda – ak nemáte akútne príznaky svojej chronickej choroby, krv darovať môžete. Nezabudnite však pár dní pred jej darovaním vyradiť lieky, ak nejaké beriete. Pozor – nemali by ste vysádzať lieky, ktoré udržiavajú váš zdravotný stav, ide iba o ľahké antihistaminiká prípadne inú liečbu, ktorú nemusíte dodržiavať celoročne. Krv by ste nemali darovať, ak máte anémiu, menštruáciu, ste tehotná alebo dojčíte.
Na odber sa poriadne pripravte
Z darovania krvi vás môže vyradiť napríklad aj dovolenka v zahraničí, čerstvé tetovanie, piercing alebo akýkoľvek chirurgický zákrok. Pozor si dajte aj na dobu, ktorá musí prejsť od prekonania chrípky, herpesu, salmonelózy či iných vážnejších infekčných ochorení. Ak ste prekonali v minulosti vážnejšiu chorobu, zistite si, či nie je na zozname tých, ktoré vyraďujú z darovania natrvalo. Patrí sem napríklad žltačka typu B alebo C, syfilis, HIV alebo HTLV vírus, cukrovka alebo poruchy zrážanlivosti krvi. V súvislosti s epidémiou spongiformnej encefalopatie (BSE), ktorá je dávaná do priamej súvislosti s nebezpečnou Creutzfeldt-Jakobovou chorobou (CJD), sú z darovania krvi trvalo vylúčené aj osoby, ktoré žili dlhšie, než 6 mesiacov na území Veľkej Británie alebo Írska v období rokov 1980-1996. Nenašli ste sa v žiadnom popise vyššie? Skvelé! Ste teda vhodným kandidátom na darovanie krvi. Môžete tak urobiť raz za 3 mesiace, ak ste žena, a raz za 4 mesiace, ak ste muž. Pred darovaním nezabudnite prijať dostatočné množstvo tekutín, ľahkú stravu, určite nefajčite (aspoň 6 hodín), nepite alkohol (aspoň 12 hodín) a zdržiavajte sa nadmernej psychickej alebo fyzickej námahy (platí aj 24 hodín po odbere).
