Niekto s ich návštevou nemá žiaden problém, iní ich využijú len v nevyhnutnom prípade a ďalší sa im oblúkom vyhýbajú, nech sa deje, čo sa deje. Áno, reč je o verejných toaletách. Nie je žiadnym tajomstvom, že nejde o práve najčistejšie miesto, skôr naopak. Naozaj ich použitie pre nás predstavuje zdravotné riziko, alebo je to len mýtus?
Baktérie a vírusy – doma aj na verejnom WC
Všade vôkol nás sa nachádzajú rôzne baktérie, vírusy a mnohé iné patogény a choroboplodné zárodky. Toaleta, či už tie v našich domácnostiach, alebo verejné WC, nie sú výnimkou. Samozrejme, pri verejných toaletách sme o niečo viac ostražití, keďže ich denne používajú stovky neznámych ľudí. Mnohé patogény spôsobujúce rôzne ochorenia sú bežne prítomné v ľudských výkaloch či telesných tekutinách a práve ich zdrojom môžu byť aj verejné toalety. K bežných fekálnym baktériám radíme napríklad baktérie campylobacter, escherichia coli či salmonella. Okrem toho môžu byť vo fekáliách prítomné aj stafylokoky či niektoré vírusy, ako je rotavírus, norovírus či vírus hepatitídy A aj E. A akú veľkú hrozbu pre nás skutočne predstavujú?
Základom sú čisté ruky
V podstate všade, kde sú prítomné nejaké patogény napádajúce človeka, existuje isté riziko nákazy. Zároveň však platí, že musia byť splnené aj rôzne podmienky umožňujú prenos infekcie. Patogény sa do tela človeka dostávajú vždy určitou cestou a k tomu, aby došlo u jedinca k prepuknutiu ochorenia, sa musí do tela dostať aj dostatočné množstvo patogénov, a ani to niekedy nestačí na rozvoj choroby. Naše telo má vlastný obranný systém – naša imunita nás dokáže ochrániť pred nespočetným množstvom potenciálnych nákaz. A ako je to teda s možnosťou nákazy na verejnej toalete? Na verejných toaletách máme najčastejšie tú česť s rôznymi patogénmi prítomnými v ľudských výkaloch. Tie sa prenášajú hlavne fekálno-orálnou cestou. To znamená, že prenos môže nastať napríklad v prípade, ak si zdravý človek zanesie patogény vylúčené v stolici infekčnej osoby do úst kontaminovanými rukami, alebo napríklad neumytými rukami kontaminuje potravinu, ktorú následne skonzumuje. Čo to teda pre nás znamená? Že najväčšie riziko nákazy takýmto ochorením pre nás vzniká v momente, keď pri návšteve verejnej toalety nedodržiavame zásady dôkladnej hygieny rúk. Riziko je obvykle ešte vyššie v prípade oslabenej imunity.
Doska nie je až také riziko
Mnoho ľudí by bez pochýb za najšpinavšiu časť verejných toaliet označilo záchodovú dosku, keďže na ňu všetci návštevníci sadajú s holou kožou. Pravdou však je, že suchý, studený a šmykľavý povrch záchodovej dosky nie je tým najideálnejším miestom pre nekontrolovateľné množenie patogénov. Mnohé z vyššie uvádzaných patogénov pri takýchto podmienkach rýchlo hynie. Samozrejme, choroboplodné zárodky sú prítomné i tu (viac však zo spodnej strany), no pravdou je, že mnohé ďalšie povrchy na verejných záchodoch môžu byť ešte špinavšie, a to vrátane vlhkej podlahy, sušičov rúk, dávkovačov mydla, vodovodných kohútikov a, samozrejme, kľučiek. Zabudnúť nemôžeme na to, že patogény a choroboplodné zárodky sa po spláchnutí toalety dokážu ľahko dostať i do okolia. Je však sedenia priamo na záchodovej doske na verejných toaletách pre nás rizikové s ohľadom na zdravie? Ako sme spomenuli vyššie, rôzne choroboplodné zárodky prítomné vo fekáliách sa prenášajú hlavne fekálno-orálnou cestou. Pri bezpečnom používaní verejných toaliet, a to myslíme najmä pri dôkladnej hygiene rúk, je riziko takejto nákazy veľmi nízke. Čím sa teda riziku nakazenia alebo ohrozenia na verejnej toalete vyhnúť? Po použití toalety najskôr veko zatvorte a až potom splachujte, obmedzíte tak rozpŕchnutie choroboplodných zárodkov do okolia. Po umytí rúk sa nedotýkajte kľučky pri odchode z verejnej toalety – na otvorenie dverí použitie lakeť alebo papierovú vreckovku, ideálne, ak sa nemusíte dotknúť ani vodovodného kohútika. Nosiť so sebou môžete aj antibakteriálne vreckovky, ktorými v prípade potreby očistite záchodovú dosku.