Top 20 príkladov reklamy, ktorá sa vám naozaj zapáči

Keď vedecké fakty nie sú nudné

Reklama vie byť zábavná, ale aj pekne otravná (najmä pred vianočnými sviatkami a voľbami). Dokáže byť aj poučná? Nasledujúce obrázky jasne dokazujú, že áno… stačí zopár brilantných nápadov.

20. Srdce vráskavca obrovského je veľké ako auto

reklamafunny

Vráskavec obrovský je pravdepodobne najväčším živočíchom, aký kedy žil na Zemi. Toto zviera je gigantické takmer vo všetkom – jeho jazyk, dlhší ako 3 metre, je ťažší ako slon. Má 7 žalúdkov a cievy tak široké, že by cez ne mohol preplávať človek. Srdce váži viac ako pol tony a spolu má osem ton krvi.

19. Dva najčastejšie sa vyskytujúce strachy u ľudí – strach z výšok a strach z klaunov

VYPNI

Hypsofóbia – strach z výšky. Je spravidla spôsobená závratmi z výšky, preto ju najlepšie možno zredukovať zaujatím sedavej polohy alebo ľahnutím si na zem.

CoulroFóbia / KoulroFóbia – strach z klaunov. Podľa psychológa Rami Nadera môžu byť psychologické korene fóbie v tom, že klauni používajú prevlek, a umelo predstierajú emócie. Nemôžete sa im pozrieť do tváre a zistiť, kto naozaj sú.

18. Každý rok zjete 430 chrobákov

reklamafunny

Tiež si hovoríte, že hmyz by ste asi nikdy nezjedli? Ani o tom netušíte a na takýchto niekoľkomilimetrových chrobáčikoch si pochutnávate aj niekoľkokrát denne.

Ide totiž o prírodné farbivo E120 alebo aj karmín. Nájdete ho takmer vo všetkých potravinách, ktorým chýba prirodzená červená farba. Víno, špekačky, džemy či jogurty – tam všade môžete natrafiť v zložení na E120 alebo na košenilu, karmín či kyselinu karmínovú. Veľa názvov, ale v skutočnosti jeden drobný chrobáčik – červec nopálový.

17. Nie všetky diamanty sú vzácne

reklamafunny

Kvalita diamantov sa určuje podľa karátov, čistoty, farby a brusu. Vďaka svojej tvrdosti a optickým vlastnostiam sú diamanty veľmi žiadané na výrobu šperkov. Okrem toho sú však využívané aj v priemysle hlavne pre svoju tvrdosť, vďaka ktorej nájdu uplatnenie v pílach, vrtákoch a brúskach. V priemysle sa používajú buď syntetické diamanty alebo prírodné diamanty, ktoré nie sú vhodné na použitie v klenotníctve. Vďaka tomu je ich cena nižšia.

16. Komáre milujú modrú farbu

reklamafunny

Komáre sú priťahované k modrej farby dvakrát toľko, ako k iným farbám. Podobne ako veľa druhov lietajúceho hmyzu totiž vidia iba modrú alebo tmavé farby. Takže ak máte na sebe niečo modré, vidia vás o to lepšie, ako keď máte oblečené niečo žlté.

15. Vaše očné svaly sa pohnú 100 000 krát za deň

reklamafunny

Oči majú svaly, ktoré potrebujú, tak ako iné svaly, občas precvičiť. Slabé očné svaly môžu spôsobiť, že sa oči pri niektorých aktivitách ako je napr. čítanie, alebo práca na počítači rýchlejšie unavia. Posilnenie týchto svalov pomáha udržovať zrak v dobrej kondícii a môže tak spomaliť starnutie očí a pomôže vám tak oddialiť nosenie okuliarov. Cvikov na zlepšovanie zraku existuje niekoľko desiatok a najlepšie sú prepracované v očnej jóge.

14. Veveričky neúmyselne zasadia milióny stromov

reklamafunny

Veverička je veľmi čulá a väčšinu dňa strávi na potulkách. Neprestajne zháňa potravu, ktorou sú najmä semená ihličnanov, obžiera aj mladé výhonky, puky, bobule, zrno, huby. Prebytočnú potravu veverička neustále uskladňuje. Huby dokonca nastokáva na vetvičky.

13. Japonci za rok zažijú 1500 zemetrasení

reklamafunny

Oblasť Japonských ostrovov patrí medzi najaktívnejšie seizmické a vulkanické zóny na svete. Svedčia o tom nielen mnohé aktívne sopky (asi z 200 sopiek až 60 % je aj v súčasnosti činných), ale aj pravidelné zemetrasenia.

12. Mačací moč vidno pod čiernym svetlom

reklamafunny

Ako dlhovlnné, „čierne svetlo“ sa označuje ultrafialové žiarenie UVA s vlnovou dĺžkou 400 nm – 320 nm. Asi 99% UV žiarenia, ktoré dopadne na zemský povrch je zo spektrálnej oblasti UVA.

11. Bobor dokáže hryzením zničiť až 200 stromov za rok

reklamafunny

Kmene padnutých stromov sú ohlodané rovnomerne dokola, pripomínajú hrot obrovskej ceruzky. Bobry sa potrebujú dostať ku korune, živia sa takmer výlučne kôrou stromov, tú si uskladňujú aj na zimu. Tieto ohlodávania sú signálom, že bobor hľadá partnerku. Keď nerobí hať, tak takýmto spôsobom dáva ďalším bobrom na vedomie, že je tu.

10. Keď ste vystrašení, vidíte lepšie

reklamafunny

Ak sa náhle niečoho zľaknete a bojíte sa, vaše telo vtedy spustí doslova boj. Čo sa s nami vtedy deje? Keď pocítime strach, hormóny sa uvoľňujú do tela a môžu spôsobiť nasledujúce fyzické reakcie:

  • Zvýšenie srdcovej frekvencie a krvného tlaku.
  • Rozšírené zrenice.
  • Zúženie ciev v koži, čo spôsobuje chladný pocit spájaný so strachom.
  • Zvýšená hladina glukózy v krvi.
  • Napínanie svalov a husia koža.

Táto reakcia je známa ako „bojuj, alebo uteč“. V skratke pripravuje telo na namáhavú činnosť.

9. Ľudia sú alergickí na sliny komárov

reklamafunny

Po prebodnutí kože komár vstrekne do krvi človeka svoje sliny, ktoré obmedzujú zrážanlivosť krvi. Zároveň pôsobí ako analgetikum, aby postihnutý tvor nevnímal bodnutie a nebránil sa. Práve touto cestou sa do tela človeka dostávajú choroboplodné zárodky.

8. Vo vesmíre sa stávame o niečo vyšší

reklamafunny

Vedci z NASA tvrdia, že človek môže počas pobytu vo vesmíre „vyrásť“ až o 3 percentá. To znamená, že človek vysoký 180 cm by mohol získať ďalších 5 cm. Je to spôsobené tým, že vo vesmíre nepôsobí na telo gravitačná sila a pri dlhšom pobyte v beztiažovom stave sa od seba vzďaľujú kosti a kĺby.

7. Kyselina fluorovodíková rozpúšťa sklo
reklamafunny

Kyselina fluorovodíková ochotne reaguje so sklom (priemyselne sa aj využíva na jeho leptanie), preto sa uchováva v polyetylénových nádobách. Na vzduchu dymí a má silné leptavé účinky na tkanivá.

6. Ľudské pásomnice dokážu vyrásť až na dĺžku 22,9m

reklamafunny

Pásomnice sa objavujú po konzumácii surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Vajíčka pásomnice dlhej sa usadia v tenkom čreve. Vyspelé červy sa vyvinú za tri mesiace. Posledné články tela, naplnené vajíčkami, sa jednotlivo uvoľňujú, a vylučujú so stolicou.

5. Perly môžu vážiť až 6 kg

reklamafunny

Obvyklá veľkosť perál býva od 8 do 12 milimetrov, no zriedkavo sa nájdu aj perly s priemerom 18 a viac milimetrov. Hoci veľkosť nie je najdôležitejším faktorom, úmerne s hmotnosťou a veľkosťou perly stúpa aj jej cena.

V súvislosti s perlami poznáme aj Bailyho perly. Nedajte sa ale nachytať. Bailyho perly sú optický úkaz pozorovateľný pred začiatkom úplného zatmenia Slnka a po jeho skončení. Vzniká prechodom slnečných lúčov cez nerovnomerný okraj Mesiaca a prejavuje sa ako oblúkový reťazec žiarivých perál.

4. Blesk udrie každú sekundu 100 krát

reklamafunny

Každú sekundu na zemský povrch po celom svete udrie až sto bleskov, a nie je dňa ani hodiny, kedy by na našej Zemi „nezúrila“ búrka. Pri náraze blesku o zemský povrch sa uvoľní obrovské množstvo energie.

Za všetko hovoria čísla. Napätie pri blesku sa pohybuje až na úrovni 100 miliónov voltov, rýchlosť blesku je 10 až 100 tisíc km/s (pre porovnanie rýchlosť svetla vo vákuu dosahuje cca 300 000 km/s), a teplota vzduchu počas nárazu dosahuje 8 až 30 tisíc °C ! Pre porovnanie teplota na povrchu Slnka je približne „iba“ 6 tisíc °C.

3. Naše telo obsahuje toľko uhlíka, že dokáže naplniť 9000 ceruziek
reklamafunny

Uhlík ako látka bol známy už v praveku. V období pred n.l. sa sadze používali na výrobu atramentu. Ľudské telo dospelého človeka obsahuje 12,6 kg uhlíka, je súčasťou každej organickej zlúčeniny. Metabolické procesy v ľudskom organizme zabezpečujú potrebné množstvo atómov uhlíka na syntézy organických látok, ktoré sa neustále tvoria v bunkách organizmu.

2. Zem sa otáča rýchlosťou 1600 km/h

reklamafunny

Základné pohyby, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na život na Zemi sú obežný pohyb a rotačný pohyb. Zem obieha okolo Slnka po elipse veľmi podobnej kružnici priemernou rýchlosťou 29,783 km/s voči Slnku. Zároveň rotuje okolo svojej osi a to takmer konštantnou rýchlosťou 465,11 m/s, respektíve 1670 km/h (merané na rovníku). Táto rotácia je príčinou striedania dňa a noci na Zemi, zatiaľ čo jej obeh okolo Slnka je príčinou zmeny ročných období.

1. Po vode dokážeme chodiť

reklamafunny

Kvapaliny, ktoré sa nesprávajú v súlade s klasickou fyzikou, sa nazývajú nenewtonovské kvapaliny. Najbežnejšou spomedzi nenewtonovských kvapalín je hustý roztok škrobu vo vode. Vďaka nemu sa voda premení na hustú hmotu, po ktorej sa dá chodiť.

Môžete si ho tiež veľmi ľahko pripraviť doma. Stačí dať do pohára pár lyžíc škrobu (najlepšie kukuričného) a postupne po malých dávkach (napr. čajových lyžičkách) pridávať vodu a vždy dôkladne premiešať (uvidíte, že miešať sa dá len pomaly). Týmto postupom sa dopracujete k hustej kvapaline.