TOP 10 NAJVÄČŠIE VULKANICKÉ KATASTROFY VŠETKÝCH ČIAS

Sila prírody ľudstvo fascinovala už od počiatku. To, ako príroda dokáže byť nielen krásna, ale aj ničivá môžeme vidieť každú chvíľu. Môže nám poskytnúť výhľad nielen na úžasné panorámy hôr, aj na záplavy, zemetrasenia, ďalšie katastrofy. Teraz sa pozrieme na to, čo všetko dokáže zničiť a akú silu má taká zdanlivo nezaujímavá a obyčajná sopka, keď sa prebudí k životu.

10. GALUNGGUNG, INDONÉZIA 1822

GALUNGGUNG

Počet obetí: 4000+

Táto sopka sa nachádza v Indonézii. Je stále aktívna, meria 2168 metrov a svoju poslednú veľkú erupciu mala v roku 1982. Pri tejto erupcii zahynulo 72 ľudí. V roku 1822 však zabili jej výplody cez 4000 ľudí. Bola to vtedy jej prvá mohutná explózia a znamenala pre obyvateľov ostrova Jáva, kde sa táto sopka presne nachádza, katastrofu.

9. KELUT, INDONÉZIA 1919

KELUT

Počet obetí: 5000+

Aj táto sopka sa nachádza na ostrove Jáva v Indonézii. Je síce menšia, než Galunggung, meria totiž „len“ 1731 metrov, má však na svedomí už vyše 30 mohutných erupcií. Tá najničivejšia prišla v roku 1919, keď jej popol a láva doslova pochovala niekoľko dedín a cez 5000 obyvateľov s nimi. Jej posledná erupcia je zaznamenaná v roku 2008. Je stále aktívna a pod dohľadom.

8. SANTA MARÍA, GUATEMALA 1902

SANTA MARÍA

Počet obetí: 6000+

Sopka je vysoká 3722 metrov, posledná aktivita sa datuje v roku 2008 a jej najničivejšia erupcia je z roku 1902, kedy si vyžiadala 5000 ľudských životov a po následnej epidémii malárie ďalšie stovky. Táto erupcia vyvrhla cez 5 miliónov metrov kubických lávy, popol a prachto potom pokryli plochu cez 270000 kilometrov štvorcových. Čo do sily to bola jedna z najsilnejších erupcií dvadsiateho storočia.

7. LAKI, ISLAND 1783

LAKI

Počet obetí: 9000+

Hoci má táto islandská sopka iba 828 metrov, jej desivá erupcia z roku 1783 sa navždy zapísala do histórie ľudstva ako jedna z tých najväčších. Jej erupcia vtedy trvala 8 mesiacov a uvoľnila 500 miliónov ton popola a sopečných plynov. Ďalej cez 15 kilometrov kubických lávy. Pätina obyvateľov Islandu zomrela, straty na zvieratách a prírode ako takej boli ešte väčšie. Vďaka masívnemu úniku sopečného prachu, popola a plynov boli zaznamenané na severnej pologuli aj klimatické zmeny. Po tomto masívnom prejave prírody sa konzultovala aj myšlienka, že by boli zostávajúci obyvatelia nadobro presídlení z ostrova. Výbuch mal dominový efekt – nebolo leto, nebola úroda, vznikal hladomor a to nielen na Islande – celá severná pologuľa to pocítila.

6. KELUT, INDONÉZIA 1586

KELUT

Počet obetí: 10000+

Bohužiaľ, vzhľadom k tomu, že táto „katastrofa“ je až z roku 1586, nenašli sme nikde dostatok záznamov a štatistík. Aj tak je  táto erupcia, pri ktorej zahynulo vyše 10000 ľudí v záznamoch vedená ako tá, kedy vyprodukovala možno najviac Laharu (čo je prúd hornín zo sopečného popola spoločne s vodou) v historických záznamoch sopečných erupcií.

5. UNZEN, JAPONSKO 1792

UNZEN

Počet obetí: 15000

Sopka sa nachádza na ostrove Kjúšú a je stále aktívna. Najväčšia známa aktivita je z roku 1792, keď jej erupcie, ktoré vyvolali  masívnu vlnu cunami zahubila vyše 15000 ľudí. Mala výšku cez 100 metrov a táto katastrofa je považovaná za jednu z najväčších japonských katastrof vôbec. Nešlo možno ale zas tak o erupcii ako takú, pretože túto vlnu vyvolala sopka tým, že celá jej jedna časť sa zrútila do mora. Vedci sa dodnes dohadujú o tom, či to zrútenie vyvolala skutočne erupcia alebo zemetrasenie. Naposledy bola sopka aktívna v rokoch 1990-1995.

4. NEVADO DEL RUIZ, KOLUMBIA 1985

NEVADO DEL RUIZ

Počet obetí: 25000+

Táto naozaj masívna sopka, merajúca 5321 metrov je nielen známa tým, že jej vrcholky sú pokryté snehom a ľadom, ale tiež tým, že má na svedomí druhú najväčšiu vulkanickú katastrofu dvadsiateho storočia a štvrtú najväčšiu a najničivejšiu celkovo. Po erupcii láva roztopila sneh a ľad, ktorým bol pokrytý vrcholok a vznikli lahars (pozri sopka č.6), ktoré pri tejto obrej erupcii dosiahli vzdialenosti až 100km! Podľa údajov doslova pohltili mesto Armer, ktoré zalialo spoločne s niekoľkými dedinkami 6 metrov bahna, v ktorom zomrelo vyše 25000 ľudí.

3. PELÉE, MARTINIK (NÁVETERNÉ OSTROVY) 1902

NÁVETERNÉ OSTROVY

Počet obetí: 30000+

Vulkán vysoký 1397 metrov a bol aktívny naposledy v roku 1932, napriek tomu sa nezmazateľne zapísal do dejín vulkanických katastrof. Erupcie tejto sopky dostali názov „erupcie pelejského typu“, sú charakteristické uvoľňovaním veľkých mračien, kde je teplota 1000 stupňov. Túto erupcii potom sprevádzajú ešte lavíny rôznych popolových prúdov do všetkých smerov, ktoré zasahujú do vzdialeností stoviek kilometrov.

Najväčšia erupcia sa stala na začiatku dvadsiateho storočia, presnejšie v roku 1902. Tejto katastrofe sa dalo zabrániť, lebo niekoľko dní pred erupciou sa dali pozorovať úniky plynov, ktoré však neboli pokladané za dôležité. Erupcia prebiehali od konca apríla. Na začiatku mája potom prišli hlavné výbuchy. Ten najmasívnejšej prišiel 8. mája 1902, kedy po strašnom zvuku a následnom výbuchu vznikol nad sopkou obrovský hríb, čierny oblak. Počiatočná rýchlosť stúpania tohto oblaku bola vypočítaná na 670km/h, takže si dokážete, respektíve nedokážete predstaviť, aké obrovské uvoľnenie energie zo sopky to muselo znamenať. Následne do minúty zasiahla hlavné mesto ostrova Saint-Pierre. Mesto malo viac obyvateľov, než normálne, pretože tu boli aj utečenci z dedín, ktorí si mysleli, že tu budú v bezpečí. Mohlo tam byť okolo 28000 obyvateľov a prežili len dvaja … Erupcie, ale už menšie potom ešte prebiehali až do roku 1903. V auguste 1902 bolo zabitých ešte vyše 2000 ľudí vplyvom lávových prúdov.

2. KRAKATAU, INDONÉZIA 1883

KRAKATAU

Počet obetí: 36 417

Sopka je vysoká iba 813 metrov, nachádza sa v nám už dobre známej Indonézii a je známa nielen tým, že sa považuje za jednu z najničivejších sopiek vôbec, ale tiež tým, že má na svedomí najhlasnejší výbuch v histórii. Hlavný výbuch prišiel v roku 1883, kedy pri výbuchu vystúpal sopečný prach až do výšky 27km. Najväčšie erupcie prišli 27. augusta, kedy 4 obrovské výbuchy vyvolali 4 veľké vlny tsunami, vysoké okolo 30 metrov. Zvuky týchto explózií boli údajne počuteľné až niekoľko tisíc kilometrov ďaleko. Pri erupcii došlo k zrúteniu magmatického krbu (je to v podstate zásobáreň magmy – teda miesto pod sopkou, kde je magma, môže byť hlboké až niekoľko desiatok kilometrov). Po tomto zrútení sa do „voľných priestorov“ nahrnula morská voda a táto masívna premena na pára znamenala túto najhlasnejšiu a najničivejšiu explóziy. Nasledujúci deň sopka utíchla a takmer (na malé výnimky) nastálo. V roku 1927 tu vznikol nový vulkán, ktorý sa nazýva Anak Krakatau (Syn Krakatoa). Čo sa týka následkov, tak vplyvom týchto cunami a erupcií zahynulo vyše 36 000 ľudí.165 miest, dedín bolo zničených, ďalšie desiatky vážne pożkodené. Ročná teplota na Zemi sa znížila o 1,2 stupňa (až do roku 1888). Zvyšky sopečného popola a častíc sa rozptýlili v atmosfére a malo to za následok ďalších niekoľkých rokoch červeného sfarbenia slnka.

1. TAMBORA, INDONÉZIA 1815

TAMBORA, INDONÉZIA

Počet obetí: 92000+

Táto stále činná sopka je vysoká 2851 metrov a nachádza sa kde inde, než v Indonézii. Leží presnejšie na ostrove Sumbawa. Najväčší sopečný výbuch všetkých čias sa stal v roku 1815, pred touto erupciou mala údajne sopka až 4200 metrov !. Po následnej erupcii, bol vplyv popola a častíc zaznamenaný vo vzdialenosti až 1300km od sopky ! Bolo ho toľko (150km kubických), že údajne v okruhu 65km pod jeho ťarchou padali strechy! Bolo vyvrhnutých 400 miliónov ton sírnych plynov. Ďalej, v okruhu 80km nezostalo nič živého. Následný rok bol vyhlásený rokom bez leta. V Európe ľudia museli zabíjať svoje kone, aby vôbec prežili. Tí boli v tej dobe hlavným dopravným prostriedkom a na základe tohto potom vznikal veľký dopravný chaos a problémy. Po tejto katastrofe a následnom hladomore boli ceny na životoch vyčíslené až na 120 000. Následkom boli aj zmeny klímy, o takmer jeden stupeň sa znížili na niekoľko rokov teploty, v Maďarsku napríklad padal „hnedý sneh“. Moderné odhady dnes hovoria, že tento výbuch bol 4x väčší, než výbuch Krarataua (číslo 2.)

 

Zdroje: wikipedia, google